Charakteristika
Tento druh ježa patrí k najčastejšie chovaným druhom ježkov v ľudskej starostlivosti. Veľkú obľubu si získal: v susednom Nemecku, Rakúsku a Holandsku. Dnes už chovateľské stanice alebo chovateľov nájdete aj v Česku a na Slovensko.

Biotop
Ježko bielobruchý je africký druh, v prírode žije od Senegalu až po Sudán a Zambiu. Vyskytujú sa v rôznych prostrediach od saván až po lesnaté oblasti, maximálne však do nadmorskej výšky 1500 m nm. Púšťam sa však vyhýba. 

Ježko má telo zhruba oválneho tvaru, v hornej časti kryté tvrdými ostrými pichliačmi, spodná časť tela je pokrytá jemnou mäkkou srsťou. Ježkovia môžu mať rôzne farebné odtiene od alb

ína až po takmer čiernu. Najčastejšie však majú šedohnedé pichliače s bielymi až krémovými špičkami a brucho krémovo biele. Farba srsti na ňufáku je výrazne tmavšia a pripomína "masku". Spodná časť tela a boky sú špinavo biele (odtiaľ názov "bielobruchý"), na tvárovej časti sa nachádza tmavšia, zvyčajne hnedá maska začínajúca u ňucháča a papuľky a končiaca pri očiach zvierat. Tiež končatiny a uši sú zafarbené tmavšou farbou. V súčasnosti je tento druh už značne "domestikovaný" a tak bolo vyšľachtených hneď niekoľko farebných foriem napr: albino, krémová, s bielymi škvrnami atď. Podľa niektorých názorov sú tieto vyšľachtené variety zvyčajne horšej telesnej konštitúcie ako zvieratá prírodne sfarbené. 
Hlava ježka má dlhý špicatý ňufák, drobné čierne (okrem niektorých farebných variet) okrúhle oči a oválne uši. Nohy ježka bielobruchého majú 4 (zadné) a 5 (predné) prsty a ježkovia majú aj malý chvostík, ktorý ale pri bežnej chôdzi nie je vidieť. Pichliače sú cca 1 mm hrubé a 2-3 cm dlhé a ježko ich pri obrane "neuvoľňuje" (ako napríklad dikobraz). Práve naopak môže strata pichliačov indikovať zdravotný problém. Ak je zviera v pokoji, sú pichliače skrútené hrotmi dozadu. Ak je ježko vyruše

ný, dokáže pomocou svalov napriamiť pichliače tak, že mieri do všetkých smerov, a sám sa dokáže stočiť do pevnej ostnatej gule. Pri nebezpečenstve potom dokáže v stočenom stave dokonca aj ľahko nadskakovat, vydáva pritom funivé, syčivé až chrochtavé zvuky.
Celková veľkosť dospelého ježka je 18-23 cm (samičky bývajú o niečo väčšie ako samce) a dosahujú priemernú váhu 300

-700g. Ježkovia síce pomerne dobre vidia, napriek tomu sú však ich najdôležitejšími zmyslami čuch a sluch. Dĺžka života ježkov v prírode sa pohybuje okolo 2-3 rokov, v opatere človeka sa ale môžu dožívať 6-8 rokov.